„Choďte na koncerty, půl milionu návštěv na bandzone je na hovno,“ vzkazují Retarded Fish

Když se letos v polovině září slovenští Retarded Fish vraceli ze svého prvního evropského turné, zastavili se ještě v malé zkušebně v Prostějově, aby potěšili nevelkou hrstku posluchačů. Při té příležitosti se pak také vyzpovídali pro náš server iPUNK.cz. Níže si tak můžete přečíst rozverné odpovědi kytaristy Martina, basáka Petera a bubeníka Dana.

Byli jste na svém prvním evropském turné, jak se to celé zrodilo?
Peo: Tak zrodilo sa to asi minulý rok, keď sme sa stretli s anglickou kapelou Stillbust. Oni prišli do Košíc, mali sme s nimi koncerty v Košiciach a v Bardejove a vlastne sme si vežmi padli navzájom do oka, ako hudobne tak aj ako ludia. Tam sa to celé zrodilo. Od tohto momentu sme to celé začali, aj Mao, aj ja, aj oni, pomaličky bookova a približne od februára sa to začalo rysova a nabera nejakú podobu.
Martin: Zrodilo sa to tak, že sme spolu polonahí behali po koncerte v Bardejove.

Jeli jste s kapelami Stillbust a Everything We Left Behind, proč zrovna ony a jak na vás zapůsobily?
Martin: Everything We Left Behind ani nevycestovali lebo 3 dni pred tour ich šoférovi zomrela mama, takže nemohli vôbec is, nemali na čom. No a Stillbust, vynikajúca kapela, asi jedna z mojich najobžúbenejších a perfektní žudia to sú.
Peto: Rozumieme si vežmi ako žudia.

Navštívili jste Slovinsko, Itálii, Chorvatsko, Maďarsko, Polsko a Velkou Británii. Kde se vám hrálo nejlíp?
Martin: V Košiciach! (smích) Ale nie, čo ja viem. Asi Taliansko.
Peo: Mne sa najlepšie hralo asi tiež v Taliansku. Ako podža mňa to bolo všade dobré. Čest výnimkám. Ale v Košiciach sme mali najväčšiu návštevnos. To nás najviac potešilo. Naše, respektíve moje také malé pranie mat doma poriadnu podporu. To sa splnilo. To som bol vežmi rad. A čo sa týka hranie, tak všade sa dobre hralo ale najlepšie asi v Taliansku a Anglicku.
Dano: V Krakove sa nám podarilo vytiahnu žudí zozadu dopredu, takže to bolo dos dobré.
Martin: Taliansko asi aj preto bolo zaujímavé, lebo sa pokazili asi štyri veci z aparatúry počas prvej pesničky, ale aj tak to proste dopadlo vynikajúco a fotograf mi asi počas štyroch koncertov prepínal čistý kanál na skreslený ručne na hlave, lebo mi odišla šžapka a nemal som to kde kúpi, lebo nebol čas. V Košiciach som to potom dal spravi a už to bolo ok.
Peter: Ja som omylom zvukárovi vypol celý mix z elektriky, lebo som si chcel vytiahnu predlžovačku, no a som sa pomýlil.

Zaskočilo vás něco během turné, co se zahraničních koncertú týče?
Peter: Hmm, asi nie.
Martin: Požsko sklamalo. My sme mali možnos hra v Požsku, v meste ktoré malo možno menej ako 100 000 obyvatežov.
Peter: Nowy Sancz.
Martin: A prišlo do malilinkého klubu asi 150 žudí. Nedalo sa tam hýba, dýcha, nič. źudia stáli a bavili sa medzi činelmi a neviem kde všade. A toto bolo hlavné mesto a bolo to otrasné. Od toho akým štýlom to bolo robené až po samotný koniec koncertu. Proste nič.
Peter: Ten chlapec, čo to robil, to vežmi zle zorganizoval. Ten nemal vlastne nič. Hlavne peniaze pre kapely. Ako počítali sme s tým, že budeme stratový, hráme preto, že nás to baví, to je základ. Ale sme chceli aspoň za cestu. Ale toto bolo také, už len ten prístup – „tak to je, tak to je a nič sa s tým nebude robi“.
Peter: Ale žudia čo tam boli, ktorí za nič samozrejme nemohli, boli super.
Dano: Aj v Slovinsku bolo v pohode. Na to, že to bol náš prvý koncert na tour.
Martin: Všade bolo vlastne dobre, všade okrem Chorvátska. Tam to bolo vežmi zvláštne.
Dano: V Slovinsku padol aj stage diving. Jeden, ale padol! Vôbec nás prekvapil celý ten prístup tých promotérov počas turné ku nám. V dobrom!
Peter: Presne, presne! Keď sme boli v Taliansku, tak nám urobili také dva dni, že zbohom. A to isté aj v Chorvátsku.
Martin: Všade bolo o nás postarané lepšie ako doma.
Dano: Mali sme proste šastie.

Můžete ty potíže v Chorvatsku upřesnit?
Martin: V Chorvátsku bolo všetko vynikajúce okrem žudí. Promotér nás dokonce vzal do neďalekých kúpežou a tam sme strávili asi 4 hodiny. Celý čas sme boli vonku, kde bolo asi 15 stupňov, ale voda mala tuším kolo 25, takže paráda. Lenže samotný koncert sa nepodaril až tak. źudia, čo došli, tak celý koncert stáli vonku. Keď dohrala prvá kapela, takmer všetci odišli. Nerozumel som, v čom to bolo, lebo v kapelách nie, kedže pár z tých si kúpilo niečo z merchu ešte pre odchodom. Takže sme aj my aj Stillbust hrali asi pred 20 žudmi.

Před necelým rokem se k vám přidal druhý kytarista Rišo. Kde a jak jste k němu přišli?
Martin: To bolo tak, že sme ani nikoho nehžadali. Pár kamarátov si k nám prišlo zahra, lebo sme v podstate len volali kamarátov si zahra. A buď dobre hrali, alebo k nám zapadli… k nám trom idiotom. A Rišo, ani sme sa s nim vežmi nepoznali. Len sme sa zdravili.
Dano: Iba trošku sme sa poznali.
Martin: A vlastne prišiel na prvú skúšku, na druhu a tretiu…
Peter: Ono už na prvej skúške to už bolo vidno, že „ou, toto by mohlo by“.
Dano: Dostal sa k nám tak, že si chatoval s našim gitaristom, takže on ho zavolal.
Peter: Ono to vzniklo tak, že na jeseň sme mali koncert v Prešove s francúzskou kapelou Fast Motion a vlastne tam padla taká idea, že možno by to bolo iné, hutnejšie, masívnejšie s druhou gitarou. A vlastne potom Mao skontaktoval Richarda. Ten momentálne spi v dodávke.
Peter: Je to vežmi dobré. Myslím, že nás to posunulo.
Martin: Skontaktoval som ho, lebo som šmejd na gitare a potrebovali sme niekoho, kto na nej vie hra.

Jak si tedy myslíte, že Rišo obohatil vaši kapelu?
Martin: Vežmi, vo všetkom. Či už tie ksichty, čo on dokáže vystrúha, až po sóla. Proste celá hudba zneje úplne inač.
Peter: Je to stále punk-rock, s prvkami hard-rocku, sem tam hard-coreu. On počúva viac také metalovejšie veci, viac sól a tak. A tieto veci nám chýbali dos. Aj to sprogressívnelo, aj je to bohatšie. Vie to oslovi širšiu škálu žudí, si myslím.
Dano: Ako sa to dá vypoču na internete, či už myspace alebo bandzone.

Je to rok a púl, co vám vyšel debut „Catch the fish!“. Jak ho hodnotíte z dnešní perspektívy? A to jak po stránce hudební, obsahové, tak i z hlediska ohlasu od hudebních fanoušků.
Martin: To je tak. Na to, že akým spôsobom sme všetky tie veci robili, tak to bolo tak, že to mohlo dopadnú horšie. Ale ten album nám otvoril dvere napríklad na toto turné. Ale aj na iné koncerty, lebo žudia konečne počuli tie naše veci v nejakej ucelenej forme. A aj tie pesničky, 70-80% z tých nových vecí, boli tak, že sa už asi ďalej nedali posunú. Ale napríklad ja osobne mám ažké srdce na Like In Shelter, lebo ten sa nepodaril. Nevyšiel tak, ako by som si ja predstavoval. Je to moja srdcová záležitos z toho albumu.
Peter: Napríklad to bolo aj tak, že skladby, ktoré sme teraz vypustili, už existovali v tom čase. Ale nahrávali sme staršie, lebo sme ich chceli nahra. Nevieme, asi sme si nedali až tak vežmi záleža na tom mixe a masteringu. Alebo sme nemali až také možnosti, aby to až tak „super“ znelo. Ale celkovo, aj keď si to sem tam pustím, nezněje to zle.

Takže na skladbách, kde se zapojil Rišo je slyšte posun?
Peter: Áno, vežmi.
Martin: Vlastne všetky skladby, ktoré sa od „Catch the Fish!“ objavia na nete, tak niektoré síce vznikli už dávno ale… Takto, máme teraz nahraté bicie do 11 pesničiek. Nahraté bicie neznamená, že bude album v decembri alebo budúci rok v decembri. To znamená len, že máme nahrané pesničky. A z tých 11 vecí sa na troch podiežal na samotnom vzniku. Zvyšné boli urobené predtým, ale prebudovali sme ich. Ostali hlavné motívy, spevové linky.
Peter: Tak to isto aj skladby z „Catch the Fish!“: Unconquerable, Great Day, Auxiliary alebo Status Quo. To sú 4 skladby, ktoré do dnes hrávame, lebo sú dobré. Ale na nich sa tiež podiežal Rišo. Nie sú síce tak nahraté, ale sú pozmenené niektoré gitarové linky. Čiže je to iné.
Martin: A predsa ešte k tomu albumu, že nahrávali sme na úplne inej aparatúre. Proste za ten rok a pol sa nám podarilo upgradenú všetko.

Nová deska znamená novější, lepší zvuk?
Martin: To nie! Ja to nepoviem. To znamená len, že to bude znie ináč a my dúfame, že budeme spokojní.
Peter: Budeme sa snaži, aby to znelo najviac k tomu, čo my chceme.

Nedávno jste uveřejnili 4 nové skladby, co vás vedlo k jejich nahrání?
Martin: Jeden náš priatež nám požičal Orange County. Dos drahé bicie.
Dano: Na ktorých hrá napríklad Travis Barker… A vôbec trošku iné mena.
Peter a Martin: Týmto sa chceme poďakova Matejovi Margovi.
Martin: Človek, ktorý nám robil „Catch the Fish!“ nám robí aj tieto veci a chceli sme vedie, čo sa dá robi, keď máme vlastne aparatúry na nejakej úrovni. Že čo sa dá vytlači z toho a na tých 4 skladbách to všetko vyskúša. Jeho to zaujíma a aj nás to zaujíma, tak tie 4 skladby vznikli. Chceli sme, aby to bolo všetko hotové do tour, lenže samozrejme, čo ja chcem, alebo čo chce hocikto z Retarded Fish je úplne jedno lebo, aj tak sa to vždy všetko poserie.
Dano: Chceli sme, aby žudia vedeli, čo teraz hráme.
Martin: Vlastne sa to aj podarilo v Košiciach. Chceli sme, aby všetci ti, ktorí nám hovorili, že sme „blink punk“ (štýl, ktorý špeciálne pre nás vymysleli v Košiciach) prišli raz na koncert a pogovali. A podarilo sa. Prišli aj takí, ktorí s nami zametali ešte pred 2 rokmi.

Jak to vypadá s další novou tvorbou? Kdy bude další album?
Martin: Skôr nikdy, ako poveda nejaký dátum.
Peter: Ja by som chcel, aby v priebehu ďalšieho roka. Bicie, ako už spomenul Martin, sú nahraté. Už záleží len na tom ako gitary, basa, spevy a tak ďalej.
Dano: Ani bicie ešte nie sú vo finálnej verzii.
Peter: Určite môžem poveda, že sa budeme tomu prudko venova. Budeme sa snaži, aby to bolo čo najskôr, a teda pracujeme na tom a budeme na tom pracova.

Kromě toho máte v nejbližší době nějaké zajímavé plány?
Peter: Dnešný koncert, keď sa podarí.
Martin: Nemáme žiadne plány. Chceli by sme dokonči tie 4 veci tak, že „ano, toto je zvuk aký chceme“.
Peter: Možno niečo s plánov: možno nejaké turné zasa ma ďalší rok, alebo dodávku vyrieši. Lebo túto dodávku, čo máme, je požičaná a platíme za kilometer a to nás vychádza dos draho. Proste také niečo by sa nám zišlo. Takže uvidíme, ako to bude.

Vzkaz fanouškům? Čtenářům?
Martin: Choďte na koncerty do prdele! Lebo to že má nejaká kapela 500 000 opočúvaných skladieb na badzone alebo tožko isto návštev je na hovno. Je to príjemné, pekne sa na to pozerá, ale tie koncerty vôbec nie sú na Slovensku ani v Čechách vôbec drahé. A keď príde človek na koncert, zaplatí vstup 3 eura alebo 90 korún, kúpi si jedno tričko za 10 eur alebo 300 korún a tá kapela má z toho jednak toho človeka na koncerte v pogu alebo im skáče z niekadiaž a snaží sa si rozbi hlavu. A jednak z toho má to, že si niekto kúpil tričko teda – „áno, som rád, že som počul kapelu, v ktorej tričku pôjdem vonku“. A po ďalšie, ta kapela musí z niečoho fungova, či už je to z tričiek, CD alebo buttonkov alebo čohokožvek.